reklama

O francúzskej vlajke, ovciach a zbytočných hádkach

Po útokoch v Paríži si veľa ľudí nastavilo profilovú fotografiu na Facebooku vo farbách trikolóry ako prejav solidarity. A hneď na to sa objavili ľudia, ktorí to začali napádať a rozdúchavať zbytočné hádky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Vraj obyčajné ovce sú to. Nikomu to nepomôže, ale hlavne treba byť cool. A ak by tým ovciam naozaj záležalo na všetkom, čo sa stalo, mali si zmeniť profilovku aj keď teroristi zničili ruské lietadlo alebo po útokoch v Bejrúte či Keni.

Zomrie viac ako 130 ľudí a poďme sa hádať, či správne prejavujeme sústrasť a solidaritu. Keď mal niekto chuť do toho rýpať, už len z princípu si mal zakúsnuť do jazyka (či prstov nad klávesnicou) a byť ticho vzhľadom na to, čo sa stalo. No vytočený som bol. A to ja sám som ani fotku zmenenú nemal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poďme ale k samotným argumentom, že celé menenie profilových fotografií je zbytočné, solidarita sa mala vyjadrovať aj pri iných katastrofách a hlavne, že sú to obyčajné ovce, čo chcú byť cool.

Áno, určite sa našla časť ľudí, ktorí chceli byť cool a bolo im prakticky jedno čo sa stalo. Ale väčšiny ľudí sa to jednoducho dotklo a vyjadrovali solidaritu.

A áno, zmenená fotka toho veľa neurobí. Keď sa však v správach objaví, že obrovské množstvo ľudí vyjadruje solidaritu, môže to predsa len niekoho povzbudiť. Ak by som aj pripustil, že zmena fotky nikomu nepomôže, určite to nikomu neuškodí. Aký zmysel má napr. nosiť svojím blízkym na hrob kvety? Alebo zapaľovať sviečky? Komu to pomôže? No vlastne asi ani nikomu, rovnako ako to zmenenie profilovej fotky. Pritom to robíme skoro všetci, aj tí čo teraz zbytočne rýpali. A nenapádame nikoho, že je kvôli tomu ovca. My ľudia už sme raz takí, robíme kopu zbytočných vecí a je to úplne normálne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S posledným argumentom už nedokážem súhlasiť ani len z časti. Jednoducho ľudia nie sú zvyknutí, že sa takéto niečo strašné stane tak blízko pri nás (nemyslím priamo kilometrami). Ak človekovi zomrie tragicky niekto z rodiny, ide na pohreb a bude tam asi aj plakať. Ak sa to stane človekovmu veľmi dobrému priateľovi, tak pravdepodobne pôjde na pohreb kondolovať aj keď zosnulého ani nemusel poznať. Keď sa to stane známemu, človek na pohreb nejde, ale bude kondolovať, keď známeho stretne. Keď človekovi kolega v práci povie, čo za tragédiu sa stalo u nich niekde v Hornej Dolnej, človek odpovie že to je strašné a za chvíľu to pustí z hlavy. A keď večer v správach vidí reportáž o čelnej havárii a troch mŕtvych nepovie nič, dá si do úst ďalšie sústo, pozrie šport a potom kľudne nejakú komédiu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Inak povedané, čím bližší človek (aj keď neznámy), tým viac sa nás to dotýka. A Paríž je jednoducho oveľa bližší než Rusko, Bejrút či Keňa. Paríž predstavuje naše hodnoty, slobodu, demokraciu, mier. Veľa z nás po tých uliciach chodilo a veľa z nás ešte bude. Obyčajní ľudia išli v piatok večer von sa najesť a baviť. Na miestach, ktoré dôkladne poznali, prišli o život. Časť týchto vecí samozrejme platí aj o iných tragédiách ale Paríž je pre nás jednoducho oveľa dôležitejší. Je to úplne prirodzené a normálne. Ak by som teraz išiel kondolovať dobrému priateľovi na pohreb, nechcite po mne, aby som potom chodil na všetky pohreby po tragických úmrtiach, pretože z objektívneho hľadiska to je rovnaká tragédia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z týchto dôvodov bolo podľa mňa absolútne zbytočné vytvárať hádky a používať označenie ovce. Kto sú ale tí ľudia, čo ani nie 24 hodín po útoku v Paríži, mali potrebu rýpať? Ja im hovorím antiovce. Sú to ľudia, ktorí si myslia že majú vlastný rozum a potrebujú sebe a aj ostatným dokázať, že oni nepatria do stáda. Že oni nie sú ovce. Lenže sú. Vo chvíli, keď vidia, že masa ľudí robí to isté, spozornejú, čo je v poriadku. Ale podvedome si vytvoria opačný názor, lebo oni predsa nemôžu byť ovce. A až potom si hľadajú argumenty, ktorými si dokážu, že majú vlastnú hlavu. To že ich argumenty môžu byť prinajmenšom deravé, si potom nemusia všimnúť. A všetci takíto ľudia spolu vytvárajú antistádo.

Na záver ale musím dodať, že antistádo nemusí byť automaticky zlé. Napr. pri ALS Ice Bucket Challenge sa naozaj obrovské množstvo ľudí oblievalo ani nevedelo prečo a antistádo (spolu s ľudmi, ktorí fakt majú vlastný rozum) na to správne upozorňovalo. Aj keď občas prehnane a arogantne. Ale tento krát to jednoducho nevyšlo.

Ľudia, čo v takomto smutnom čase mali potrebu slovne napádať, alebo dokonca naozaj napádali druhých kvôli takejto blbosti, by sa mali zamyslieť, či práve oni nie sú tými antiovcami.

Vladimír Ružička

Vladimír Ružička

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek uvedomujúci si, že nikdy nebude mať úplnú pravdu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu